ŠIKANOVANIE MEDZI DOSPELÝMI

Chcela by som sa trošku venovať šikanovaniu, pretože neexistuje len medzi deťmi a mladými ľuďmi, ale aj medzi pracujúcimi dospelákmi. Prejavy šikany medzi dospelými môžu vyzerať trošku odlišne, ako u detí na školách, a preto je dôležité rozoznať šikanu čo najskôr, aby sme vedeli nejako zakročiť a nenechali situáciu dôjsť do extrémov.

Čo je to šikanovanie?

Šikanovanie je akákoľvek forma správania sa, ktorá nejako človeka/obeť zastrašuje a vydiera. Vyvoláva v obeti pocity strachu, ako napríklad strachu z fyzického útoku. Môže to byť aj forma vyhrážky o tom, že obeť stratí prácu, alebo vyhrážky o nejakých negatívnych dôsledkoch pre obeť. Formou šikanovania je aj to, keď je človeku zabránený prístup k niečomu, čo je pre človeka dôležité, alebo keď si človek myslí, že stratí niečo, čo je pre neho dôležité.

Ste šikanovaná, ak:

1. Niekto vás neustále ponižuje, alebo má o vás uštipačné, jedovaté poznámky.

2. Niekto na vás často zvyšuje hlas/kričí, alebo vás kritizuje.

3. Niekto vás izoluje od spoločenských udalostí, alebo udalostí v práci.

4. Niekto vám stále dáva „návrhy na zlepšenie“, a keď ich nezrealizujete, tak vo vás vyvoláva pocit viny.

Šikanovač neustále prejavuje správanie, ktoré je agresívne. Správanie šikanovača voči druhému človeku je neprimerané/bezdôvodné. V praxi to znamená, že si vás šikanovač vytypuje a jeho správanie je viac než nepríjemné, alebo neslušné. Cieľom šikanovača je ublížiť vám a zabrániť vám vykonávať si svoju prácu.

Ak vás niekoho správanie a sarkazmus mierne iritujú, nechajte to tak. Neriešte to. Ak ste však v takom stave, že nemôžete spávať, nenávidíte chodiť do práce, alebo sa cítite v depresii a menejcenne kvôli tomu, ako sa niekto k vám správa, potom treba niečo spraviť:

1. Napíšte si všetko, čo zažívate, a čo vám šikanovač hovorí. Všetko zdokumentujte.

2. Vyhľadajte pomoc, ak môžete. Ak ste šikanovaná v práci, zistite si, či môžete hovoriť s personálnym oddelením.

3. Ak šikanovača budete konfrontovať, buďte asertívna, ale nie agresívna. Hovorte fakty, nie pocity. Tu použijete dokumentáciu, ktorú ste si pripravili.

4. Ak vidíte, že niekto niekoho šikanuje, skúste zakročiť ráznym, asertívnym, ale nie agresívnym spôsobom.

5. Vymaňte sa zo situácie. Odíďte. Dospelí ľudia majú možnosť odísť z negatívnej situácie.

Šikanovači sú zbabelci, ktorí si budujú svoje ego na tom, že sa snažia získať moc nad druhými ľuďmi. V podstate sú to veľmi slabí jedinci, ktorým chýba zdravé sebavedomie. Čím viac vás ponížia, tým sa oni cítia lepšie. Priamou konfrontáciou je možné šikanovača zastaviť a ukázať mu, že narazil na rovnocenne silného protivníka, nad ktorým nebude môcť získať žiadnu moc. Najlepšie je proti šikanovačovi zakročiť hneď, ako zistíte, že ste šikanovaná. Ak sa vám nepáči, ako sa k vám niekto správa, vyjadrite svoj odpor hneď vtedy, keď sa to stane a priamo do očí šikanovača. Použite rázny hlas, ale nekričte. Čím dlhšie šikanovanie necháte pokračovať, tým to bude pre vás horšie. Emocionálne vás to vyšťaví a šikanovač tak bude vidieť, že ste slabá. To ho povzbudí k tomu, aby vás šikanoval ešte viac. Každý krok šikanovača sa musí stretnúť s proti-krokom od vás, ktorý šikanovačovi ukáže, že si vybral nesprávnu „obeť“.

Moje skúsenosti so šikanovaním

Mám jednu skúsenosť so šikanovaním na pracovisku, ktorá mi utkvela v pamäti. Pred pár rokmi som pracovala v jednej firme, ktorá sa venovala službám zákazníkom. Pracovala som pre ženu, ktorá bola staršia odo mňa len o pár rokov. Hneď od začiatku mojej práce pre ňu som spozorovala nasledovné metódy, ktorými sa ma snažila šikanovať:

1. Zakaždým, keď som zvihla telefón a začala som komunikovať so zákazníkom, mi moja šéfka začala veľmi nepríjemným spôsobom a zvýšeným hlasom niečo hovoriť, alebo sa ma začala zvýšeným hlasom pýtať, „kto je to?!...čo chce?“ Mnohokrát som ani nemala čas zistiť, kto je na telefóne.

2. Druhú vec, ktorú som spozorovala, bola tá, že mi lichotila bez toho, že by som si o to požiadala. Jej malé pochvaly a lichôtky neboli úprimné. Skôr to boli formy jej psychickej manipulácie. Mnohokrát sa stalo ,že mne do očí lichotila, pochválila ma za niečo, zatiaľčo poza môj chrbát o mne navravela klamstvá celému oddeleniu—za tú istú vec, za ktorú ma pochválila.

3. Tretia vec bola, že sa ma pred zákazníkmi na verejnosti snažila zosmiešniť, alebo ma nejako potopiť. Snažila sa tak ukázať, že ona je tá, ktorá všetko vie a ja som len neschopná pomocníčka. Nehovorím o tom, že jej ego muselo byť väčšie ako zemeguľa.

4. Štvrtú vec, ktorú som spozorovala, bola tá, že mala na mňa nepríjemné a uštipačné poznámky—aj pred cudzími ľuďmi. Napríklad, raz mi pred kolegom povedala, že moje písmo je odporné a nečitateľné (a začala smiať, že akože to bol super vtip), alebo začala mať poznámky o tom, čo som mala v ten deň oblečené.

5. Piata vec bola, že vlastne ma vôbec nevytrénovala na pozíciu, ktorú som robila, ale vyžadovala odo mňa to,aby som všetko vedela. Pre mňa to boli veľké stresy.

Jej šikanovanie nebolo fyzického charakteru, ale to bol skôr psychologický teror, cez ktorý sa ma snažila kontrolovať a pozdvihovať svoju dôležitosť a nenahraditeľnosť. Ako ste sa dočítali vyššie, šikanovači sú veľmi slabí jedinci, ktorí sú vo vnútri veľmi sami sebou neistí. Takže je veľmi dôležité, aby ste si uvedomili , že chyba nie je vo vás, ale V NICH. Vy ste nespravili NIČ ZLÉ. Práve naopak: takéto jednanie si nezaslúžite a ani by ste ho nemali tolerovať.

Ako som to riešila?

Keď ma jedného dňa nazvala škaredým menom, povedala som si dosť. Rozhodla som sa, že to musím nejako riešiť a nenechať ju, aby sa takto ku mne správala. Išlo už aj o moje psychické zdravie. Išla som za manažérkou personálneho oddelenia a povedala som jej, čo sa deje, a ako sa ku mne šéfka správa. Tá ma vypočula a požiadala ma, aby som to všetko napísala do správy. To som aj urobila. Manažérku si za to pozvali „na koberček“. Ja som z tejto firmy odišla v deň, keď som personálnemu oddeleniu odovzdala moju sťažnosť, takže neviem, čo sa stalo s mojou šéfkou. Viem len to, že z toho mala dosť veľký problém a táto správa sa dostala do jej personálnej zložky. Nemali o nej ani šajnu, že sa takto správa k svojej asistentke (ja som bola už asi štvtá v poradí za ten daný rok). Mala z toho problém aj preto, lebo vlastne stratili mňa—plnohodnotnú zamestnankyňu, ale neviem, či za mňa prijali nejakú náhradu. To nie je dôležité. Dôležité je,že som nejako konala a bránila sa.

Nenechajte sa šikanovať, lebo to dlho nevydržíte. Psychicky vás to naruší a zničí vám to sebavedomie. Ja som to riešila cez oficiálne cesty, lebo taká možnosť bola k dispozícii. Keď som sa nad tým zamyslela, rozhodla som sa, že pre tú firmu nechcem pracovať, lebo by mi to pripomínalo nepríjemnosti, ktoré mi moja šéfka spôsobila. Niekedy je najlepšie rozhodnutie proste odísť a vymaniť sa tak z negatívnej situácie tohto druhu.

Ak ste v situácii, kedy ste šikanovaná, začnite premýšľať nad vašimi možnosťami, ako sa z toho dostať von.

Dúfam, že vás tento článok zaujal.